Život Prešova
online
online
SND uvádza premiéru opery Jenůfa skladateľa Leoša Janáčka
21.03.2012 Bratislava
Bratislava 21. marca (TASR) – Premiéru opery Jenůfa českého skladateľa Leoša Janáčka uvedie v piatok 23. marca súbor Opery Slovenského národného divadla. Naša prvá operná scéna uviedla toto Janáčkovo dielo po prvý raz už v roku 1920, teda v roku založenia SND. Súčasné naštudovanie je jedenástym v histórii operného súboru, keď naposledy bolo uvedené v roku 1986.
V réžii Martina Otavu a v hudobnom naštudovaní Jaroslavom Kyzlinkom sa v hlavných postavách predstavia Eva Urbanová, Adriana Kohútková, Katarína Juhásová-Štúrová, Ľubica Rybárska, Denisa Hamárová, Miroslav Dvorský, Peter Berger, Tomáš Juhás, Oto Klein a ďalší umelci. Dramaturgom inscenácie je Michal Benedik, scénu navrhol Ján Zavarský, kostýmy Peter Čanecký, choreografie vytvorila Alena Pešková.
Opera rozpráva príbeh mladej ženy, ktorá sa ako ústredná postava ocitá vo víre zložitých a násilných vzťahov, kreovaných drsnou kultúrou uzavretého dedinského spoločenstva. Tradičné spoločenské normy a hodnoty sa stávajú zdrojom tragédie mladého dievčaťa, ktorého nevlastná matka sa snaží zachovať si povesť cnostnej ženy aj za cenu vraždy dcérinho nemanželského dieťaťa.
Janáčkova Jenůfa (pôvodný názov opery je Její pastorkyňa), Dvořákova Rusalka a Smetanova Predaná nevesta tvoria triptych svetovo najhranejších českých operných diel. Jenůfa, tretia Janáčkova opera predstavuje prelomové dielo, v ktorom sa rozvinula charakteristická zvukovosť autorových neskorších diel. Hoci inšpirácia moravskou ľudovou hudbou je nepopierateľná, Jenůfa je plná zmyselnej melódie, nevytvárajúcej moment falošného sentimentu. Korene tejto melodickosti môže divák hľadať v Mascagniho veristickej opere Cavalleria rusticana, ktorú Leoš Janáček miloval. Jenůfa bola napísaná v období vrcholného verizmu, ktorý je typický tvrdými, realistickými námetmi zo súdobého sveta, rýchlym spádom deja a zobrazovaním vášní.
Popredný český tvorca Martin Otava režíroval takmer v celej Európe, tiež v Amerike a Japonsku. Na Slovensku je Janáčkova opera jeho prvou réžiou a súčasne Jenůfu vo svojej kariére Martin Otava naštudoval po prvý raz. Pred touto operou mal totiž rešpekt. „Z viacerých dôvodov, pretože je strašne cudná, pokorná, hlboká, veci, s ktorými by som súhlasil, ktoré sa mi páčia, ale my režiséri si dnes nevieme veľmi poradiť s folklórom, a toho folklóru som sa bál. Hovoril som si, že až nadobudnem roky, keď to budem vedieť prehodnotiť a nájsť si svoju cestu, bol som trocha zanesený prílišnou znalosťou a prehľadom, ako sa Jenůfka inscenuje. Aby som našiel svoju vlastnú cestu, musel som nejaký rok počkať, a tak v našej Jenůfke je ako folklór, tak aj to ostatné, čo považujem za dôležité,“ uviedol pre TASR na popoludňajšom predpremiérovom stretnutí s médiami hosťujúci režisér.
Opera Jej pastorkyňa (1904) je prvým úspechom vtedy 50-ročného skladateľa, pre ktorú si napísal sám aj libreto na motívy románu Gabriely Preissovej. Premiéra v Brne mala veľký úspech; šéf opery Národného divadla Praha Karel Kovařovic operu však odmietol inscenovať. Napokon mala Jej pastorkyňa v ND Praha premiéru až v roku 1916 a iróniou osudu je, že ju dirigoval práve K. Kovařovic, ktorý o toto dielo pred 12 rokmi nemal záujem. Úspech v Prahe otvoril Janáčkovi cestu na svetové pódiá. Operu následne inscenovali pod názvom Jenůfa vo Viedni, neskôr v Nemecku a v roku 1924 v Metropolitnej opere v New Yorku.
V réžii Martina Otavu a v hudobnom naštudovaní Jaroslavom Kyzlinkom sa v hlavných postavách predstavia Eva Urbanová, Adriana Kohútková, Katarína Juhásová-Štúrová, Ľubica Rybárska, Denisa Hamárová, Miroslav Dvorský, Peter Berger, Tomáš Juhás, Oto Klein a ďalší umelci. Dramaturgom inscenácie je Michal Benedik, scénu navrhol Ján Zavarský, kostýmy Peter Čanecký, choreografie vytvorila Alena Pešková.
Opera rozpráva príbeh mladej ženy, ktorá sa ako ústredná postava ocitá vo víre zložitých a násilných vzťahov, kreovaných drsnou kultúrou uzavretého dedinského spoločenstva. Tradičné spoločenské normy a hodnoty sa stávajú zdrojom tragédie mladého dievčaťa, ktorého nevlastná matka sa snaží zachovať si povesť cnostnej ženy aj za cenu vraždy dcérinho nemanželského dieťaťa.
Janáčkova Jenůfa (pôvodný názov opery je Její pastorkyňa), Dvořákova Rusalka a Smetanova Predaná nevesta tvoria triptych svetovo najhranejších českých operných diel. Jenůfa, tretia Janáčkova opera predstavuje prelomové dielo, v ktorom sa rozvinula charakteristická zvukovosť autorových neskorších diel. Hoci inšpirácia moravskou ľudovou hudbou je nepopierateľná, Jenůfa je plná zmyselnej melódie, nevytvárajúcej moment falošného sentimentu. Korene tejto melodickosti môže divák hľadať v Mascagniho veristickej opere Cavalleria rusticana, ktorú Leoš Janáček miloval. Jenůfa bola napísaná v období vrcholného verizmu, ktorý je typický tvrdými, realistickými námetmi zo súdobého sveta, rýchlym spádom deja a zobrazovaním vášní.
Popredný český tvorca Martin Otava režíroval takmer v celej Európe, tiež v Amerike a Japonsku. Na Slovensku je Janáčkova opera jeho prvou réžiou a súčasne Jenůfu vo svojej kariére Martin Otava naštudoval po prvý raz. Pred touto operou mal totiž rešpekt. „Z viacerých dôvodov, pretože je strašne cudná, pokorná, hlboká, veci, s ktorými by som súhlasil, ktoré sa mi páčia, ale my režiséri si dnes nevieme veľmi poradiť s folklórom, a toho folklóru som sa bál. Hovoril som si, že až nadobudnem roky, keď to budem vedieť prehodnotiť a nájsť si svoju cestu, bol som trocha zanesený prílišnou znalosťou a prehľadom, ako sa Jenůfka inscenuje. Aby som našiel svoju vlastnú cestu, musel som nejaký rok počkať, a tak v našej Jenůfke je ako folklór, tak aj to ostatné, čo považujem za dôležité,“ uviedol pre TASR na popoludňajšom predpremiérovom stretnutí s médiami hosťujúci režisér.
Opera Jej pastorkyňa (1904) je prvým úspechom vtedy 50-ročného skladateľa, pre ktorú si napísal sám aj libreto na motívy románu Gabriely Preissovej. Premiéra v Brne mala veľký úspech; šéf opery Národného divadla Praha Karel Kovařovic operu však odmietol inscenovať. Napokon mala Jej pastorkyňa v ND Praha premiéru až v roku 1916 a iróniou osudu je, že ju dirigoval práve K. Kovařovic, ktorý o toto dielo pred 12 rokmi nemal záujem. Úspech v Prahe otvoril Janáčkovi cestu na svetové pódiá. Operu následne inscenovali pod názvom Jenůfa vo Viedni, neskôr v Nemecku a v roku 1924 v Metropolitnej opere v New Yorku.
0
www.ZIVOTPO.sk
